TECHNICKÝ A SKÚŠOBNÝ ÚSTAV STAVEBNÝ, n. o.
BUILDING TESTING AND RESEARCH INSTITUTE, Slovak Republic
Studená 3, 821 04 Bratislava

Prečo vznikol projekt ENVIZEO ?

Projekt ENVIZEO vznikol za podpory „Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika - Rakúsko 2007-2013“ ktorého strategické ciele sú postavené na budovaní aktívneho hraničného regiónu, založeného na znalostnej ekonomike, regiónu, ktorý je atraktívny pre sociálne a environmentálne aktivity a ktorý má dôležitú úlohu medzi európskymi metropolitnými regiónmi.

Cezhraničný región, ktorý zahŕňa v tesnej blízkosti dve hlavné mestá, má potenciál na to, aby sa stal jedným z najrýchlejšie ekonomicky rozvíjajúcich sa regiónov v Európskej únii. Slovensko - rakúsky región má najvyššiu koncentráciu hlavných sídiel, univerzít a výskumných centier v oboch krajinách a práve preto potenciál a prostriedky na vybudovanie znalostnej a ekonomickej silnej základne pre strednú Európu. Program 2007-2013 prispieva k vybudovaniu cezhraničného znalostného regiónu.

Projekt ENVIZEO podporuje využitie pokročilých technológií zameraných na energetickú efektivitu v oblasti technológie betónu s netradičným cementovým spojivom CEM V/A a CEM V/B podľa EN 197-1.

Slovenskí a rakúski partneri prevedú výskum, ktorý následne zosumarizujú a spropagujú informácie týkajúce sa aplikácie „ekobetónu“ a spoločne navrhnú technické riešenia pre využitie v praxi . Na tento cieľ sa použijú relevantné cementy.

Rozšírenie výroby cementov s nižším slinkovým faktorom umožní pri výrobu cementu využiť aj alternatívne palivá a alternatívne suroviny (zeolit).

Pri výpale Portlandského slinku v rotačnej peci dochádza pri teplote 1 450 oC k rozkladu vápenca podľa chemickej reakcie:

CaCO₃ -> CaO + CO₂

Portlandský slinok sa ochladí a pridá sa k nemu regulátor tuhnutia – sadrovec, dvojhydrát síranu vápenatého CaSO₄ x 2 H₂O. Až tento výsledný produkt je Portlandský cement, ktorý sa bežne používa v stavebníctve.

Pri výrobe 1 tony Portlandského cementu CEM I 42,5R sa uvoľní 690 kg CO₂. Z toho rozkladom vápenca sa pri výpale uvoľňuje 525 kg CO₂ a 165 kg CO₂ sú emisie zo spaľovania palív. Čiastka 525 kg CO₂/ tona reprezentuje „technologické emisie“ CO₂ a 165 kg CO₂/ tona sú „procesné emisie“ CO₂.

Moderná technológia výroby cementu pozná dve možnosti znižovania emisií CO₂.

Prvý spôsob znižovania emisií CO₂ sa realizuje v procese spaľovania palív a to konkrétne takto:

1. využitím odpadového tepla (využívaním už raz vzniknutého tepla)
2. optimalizáciou procesu výpalu (znižovaním tepelných strát)
3. spaľovaním alternatívnych palív (energetické využitie odpadov, napr. mäsovokostnej múčky)

Vo väčšine výrobných závodov sú možnosti 1 a 2 technicky zrealizované a vyčerpané. Ostávajúcou alternatívou je spaľovanie alternatívnych palív.

Druhý spôsob predstavuje technologické znižovanie emisií a to konkrétne takto:

1. koncentráciou výroby cementu do väčších celkov,
2. zastavením výroby mokrým spôsobom (kde surovinová múčka sa vnáša do pece ako vodný vápencovo-silikátový kal)
3. zastavením výroby v šachtových peciach (teraz sa používajú iba energeticky úsporné rotačné pece)
4. inováciou výrobného procesu zavedením produkcie zmesových cementov.

Vo väčšine výrobných závodov sú možnosti 1 až 3 sú technicky zrealizované a vyčerpané. Jedinou alternatívou znižovania CO₂ je alternatíva orientácie výroby na zmesové cementy.

Zmesové cementy CEM V/(A,B) druhu s obsahom energeticky náročného Portlandského slinku 40 – 64 % (A) alebo 20 – 39 % (B) patria do kategórie „zelených“ ekocementov šetriacich životné prostredie.

Cieľom projektu ENVIZEO je zavedenie zmesových cementov druhu CEM V/A a CEM V/B do bežnej výrobnej a betonárskej praxe prostredníctvom normotvorných odporúčaní orientovaných na aplikáciu cementu CEM V/A a CEM V/B v stavebníctve (s orientáciou na európske normy – EN).

Priamym výstupom projektu bude technologický predpis na výrobu betónu s cementom druhu CEM V/A a CEM V/B a základné odporúčania pre praktické aplikácie.

Výsledky výskumu budú publikované v odborných časopisoch, v Beton-Kalendar na rôznych workshopoch a odborných konferenciách.

Vzhľadom na fakt, že sa jedná o inovatívnu formu výskumu, spoločným výskumom sa dosiahne, že slovenskí ako aj rakúski aktéri v oblasti stavebníctva budú ťažiť z komparatívnych výhod projektu. Slovensko-rakúsky prihraničný región bude slúžiť ako vzorový región, pričom v prípade kladných ohlasov, bude možné výsledky projektu preniesť aj do&nostatných regiónov našich krajín. Prínosom bude vzájomný technologický transfer medzi vedeckými komunitami vo Viedni a v Bratislave, ktorý sa neskôr predisponuje do podnikateľskej sféry v rámci regiónov.